Hard Rock Republica
Už dlho ma ťaží jedna vec.
Budem asi najúprimnejšia za celú tú dobu, čo sem píšem.
Je čas naliať si čistého vína. Koľkokrát denne o sebe a svojich činoch pochybujete? Mne sa to stáva často, a hlavne pri tvorbe blogu. Všimla som si, že návštevnosť a záujem o blogy prudko klesla. Týka sa to aj mňa. Dokonca si pamätám, že frekventované módne blogerky v Česku a na Slovensku s komentármi počtom cez 120, klesli na smiešnych 6. Môže za to instagram? Facebook ? alebo iná sociálna sieť? Alebo sú ľudia iba lenivci? Bol počet blogerov taký rovnaký a na jedno kopyto, že už svetu nemal čo povedať? Možno sme sa stali len obeťou systému a blogovanie bol len trend. Sama neviem, čo si mám o tom myslieť. Už vyše 5 rokov sa tu snažím o niečo, čo možno ani nemá zmysel. Alebo sa mýlim?
Kde bolo, tam bolo...
Ak ste len trochu tvorivý človek, iste ste pochopili, že toto miestečko pôsobí aj ako ventil myšlienok a nápadov. Vždy, ked vytvorím nový príspevok cítim sa výborne. Na začiatku mal tento blog celkom slušnú odozvu. Nikdy som ho netvorila kvôli tomu, aby som sa stala známa a hladkala si tu ego, ale jednoducho som mala pocit, že mám ako tak čo svetu povedať.
Uvedomujem si, že mám svojský vkus či nevkus, a je naozaj ťažké priblížiť ho ľudom, aby ho na sto percent pochopili.
Môj otec je hudobník. Hrá aktívne na gitaru a veľmi ma ovplyvnil muzikou, ktorá u nás večne hrá aj hrala. Rock' n Roll sa stal pre mňa útočiskom hlavne v puberte a láska k nemu trvá dodnes. Vždy budem tvrdiť, že je to najvplyvnejší a najrozmanitejší hudobný štýl v dejinách ľudstva. Ako inak ,móda s ním spojená na mne zanechala veľké stopy.
Myslela som si, že prostredníctvom blogu ľudom či mládeži, priblížim ako spojiť dva na oko nespojiteľné svety.
Je to svet módy, trendov a komercie, a druhá strana je môj svet, svet subkultúr, voľnomyšlienkárstva a nekomerčného umenia doby minulej. Všetko so všetkým súvisí.
Som to stále ja
Viete, ako sa hovorí, že bez vetra sa ani list nepohne? Tak bez Vás, milí čitatelia či prezeratelia, nemá práca na tomto blogu žiadny zmysel.
Som si plne vedomá, že nie som úplne vhodný typ na fotenie. Nemám ani dobrý fotoaparát na vytvorenie dojmu, ktorý by som si želala, a momentálne nemám vlastne ani človeka, ktorý by mi s tým pomohol. Na druhej strane, nechcem, aby ste sa pozerali na niečo, čo ani nie je pravda. Som úplne obyčajné dievča. Mám 168cm, dosť veľký zadok, čudne tvarovaný nos, vlasy ako seno a doma behám v teplákoch a vyťahanom tričku Black Sabbath. Viem, že nikdy nebudem pôsobiť ako modelka a ani sa nikto so mňa neposerie. Kladiem si otázku, či by sa niečo zmenilo, kebyže sa zmením ja. Môj štýl asi nikdy nebude trendy, ale zvyšovať si pozornosť na seba závratnou zmenou, to by som asi poprela celú svoju osobnosť. Keď chcem, viem sa obliecť ako figurína z obchodu, dokonca sa mi to aj páči, ale načo vlastne. Ja nemám rada tuctovosť a opičenie sa.
Neviem, či existuje nejaká iná cesta, ktorou sa budem ešte uberať, ale momentálne mám pocit, že asi nie.
Mne nestačia čísla. Pre mňa je dôležitá odozva, a tá už nieje. Stagnácia to je to isté ako pokles. Aspoň pre mňa. Ak ma teda ešte chcete vôbec čítať, napíšte mi sem. Ak nie, budem vedieť, že už nie je pre koho a týmto ďakujem za pozornosť.
:)
Ps: prepáčte za pravopis, nikdy mi nešiel a píšem sem cez smartphone...
Ps: a pozdravujem ľudí, ktorí mi pomáhali s týmto blogom. Ďakujem
Zatiaľ sa majte!
Monika
alias Fendi Foxeylady ;)
1 coments:
Zverejnenie komentára